Ostrovu Kefalónia dali názov už starí Gréci vo svojich bájach podľa mytologickej postavy Cephalus (Cifalis), pretože má pôdorys v tvare akejsi obludnej hlavy s chápadlami. Meno „cefalus“ či „kefalé“ je totiž odvodené od gréckeho prekladu slova „hlava“.Susedná Ithaka sa však ešte viac preslávila v mytológii – ako ostrov, na ktorom podľa Homérovho eposu „Odysea“, vládol Odyseus – jeden z hrdinov Trójskej vojny.
Súostrovie Kefalónia a Ithaka je samostatnou prefektúrou (nómos) Gréckej republiky, ležiace pri jej západnom pobreží v Iónskom mori, priamo pred vstupom do Patraského zálivu (Patraikós Kólpos), ktorý oddeľuje materskú krajinu od polostrova Peloponéz. Súčasťou prefektúry je aj niekoľko desiatok ostrovov, napr. Oxia, Mákri, Vrómonas, Atokos, Arkudion, Echinády, ktoré patria do okresu Ithaka. Kefalónia spolu s Ithakou a ostatnými iónskymi ostrovmi sa nazývajú spoločným starogréckym označením ako „Heptanisia“ – Sedmiostrovie. Sú zvyškom zatopeného vyčnievajúceho podmorského hrebeňa, tvoreného druhohornými a treťohornými vápencami, preto je predpoklad, že obidva ostrovy v dávnych geologických dobách spolu súviseli. Kefalónia je zároveň najväčším a najvyšším ostrovom Iónskeho mora, jej pobrežná línia dosahuje 254 km. V prevažnej miere ju tvoria holé vápencové pohoria, s najvyšším vrchom Megas Soros (1628 m n. m.) v masíve Ainos (Énos) na juhu ostrova, ktoré sú popretkávané úrodnými údoliami s bujnou subtropickou vegetáciou a na niektorých miestach lesy vystupujú až vysoko k vrcholom. V prevahe sú porasty borovíc, jedlí, cyprusov, dubov, platanov, vždyzelených borievok a tvrdolistých krovín. Centrálnu časť Kefalónie vypĺňa horstvo Agía Dynatí (1132 m n. m.). Na východe a juhovýchode spadajú horské svahy prudko k zátokám s lesnatými brehmi, juhozápadné pobrežie miestami tvoria aj močariny, na severozápade zas dominujú strmé útesy. Ostrov ponúka veľa prirodzených pláží, najmä okolo severného cípu a južného pobrežia, mnohé sú prístupné len od mora. Kefalónia leží v centre seizmickej zóny, preto nie je núdza o každoročné menšie otrasy pôdy, ale 12. augusta 1953 masívne zemetrasenie o sile 7,3 Richterovho stupňa takmer zničilo ostrov – jedine Fiskárdo na severe ostalo nedotknuté.
Od svojej dvojičky Kefalónie oddeľuje skalnatú, čiastočne krasovú Ithaku len 2-4 km široká Ithacká úžina (Stenón Ithakís). Ithaka je rozdelená zálivom Mólos, prostredníctvom 600 m širokého a 380 m vysokého pásu zeme, na dve časti – sever tvorí hornatá krajina masívu Niriton s najvyšším vrchom Kathara (806 m n. m.), juh zas horský masív Merovigli (670 m n. m.). Pobrežná línia Ithaky má dĺžku 101 km. (Júl 2009)
zdroj: cestovatel.eu
Fotografie: Ithaka - Kioni
Fotografie: Kefalonia - Fiskardo
